Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky uznesením PLz. ÚS 1/2026 z 15. apríla 2026 prelomilo roky trvajúcu prax, podľa ktorej vlastníci pozemkov zaťažených zákonným vecným bremenom nemali po roku 2012 nárok na žiadnu náhradu. Situácia sa zmenila vo váš prospech.
1. Úvod
Tisícky vlastníkov pozemkov na Slovensku sa nachádzajú v právne absurdnej situácii – na ich pozemku stojí stavba vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku – škola, kultúrny dom, park, miestna komunikácia, pričom vlastníci sú povinní takéto užívanie strpieť bez možnosti svoj pozemok plnohodnotne využívať.
Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 66/2009 Z. z.“) od 1. júla 2009 predpokladal usporiadanie týchto vzťahov predovšetkým poskytnutím náhradného pozemku formou zámeny; ak k dohode nedôjde, vlastnícke vzťahy sa majú usporiadať v konaní o pozemkových úpravách, pričom nie je stanovená zákonná lehota.
Po dlhé roky však v súdnej praxi prevládal názor, že náhrada za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. má jednorazový charakter a nárok na jej zaplatenie sa premlčal už v roku 2012. V praxi to znamenalo, že mnohí vlastníci pozemkov nedostali za dlhodobé obmedzenie svojho vlastníckeho práva žiadnu kompenzáciu, pokiaľ si nárok neuplatnili v prvých troch rokoch od účinnosti zákona.
Advokátska kancelária LEGAL & CORP na problematickosť tohto výkladu a jeho dôsledky pre vlastníkov pozemkov upozorňovala dlhodobo. V sporoch podľa zákona č. 66/2009 Z. z. zastupujeme vlastníkov pozemkov od roku 2021 a už v roku 2024 sme publikovali odborný článok, v ktorom sme poukázali na to, že jednorazová náhrada nemôže predstavovať ústavne súladné riešenie pri zásahu do vlastníckeho práva, ktorého trvanie nie je vopred časovo ohraničené.
Dňa 15. apríla 2026 vydalo Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky zjednocujúce stanovisko PLz. ÚS 1/2026, ktoré významne spochybnilo doterajší výklad a otvorilo priestor pre priznanie opakovanej náhrady. Ide pritom o právny názor, ktorý advokátska kancelária LEGAL & CORP v týchto sporoch presadzuje dlhodobo a ktorý bol najnovšou judikatúrou Ústavného súdu SR potvrdený.
2. Právny rámec: zákon, Ústava a ich vzájomný vzťah
2.1 Zákon č. 66/2009 Z. z. a vznik zákonného vecného bremena
Zákon č. 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2009. Jeho cieľom bolo dočasne vyriešiť stav, keď po roku 1989 prešli stavby z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, avšak pozemky pod nimi zostali vo vlastníctve súkromných osôb. Zákon preto zriadil ex lege vecné bremeno v prospech vlastníkov stavieb — bez dohody, bez stanovenej náhrady, bez lehoty na usporiadanie.
Kľúčové je ustanovenie § 4 ods. 2 zákona, ktoré výslovne určuje dočasný charakter tohto obmedzenia:
| § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.
„Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“ |
Vecné bremeno teda nie je trvalé – je viazané na právnu skutočnosť, a to vykonanie pozemkových úprav. Dĺžku jeho trvania má pritom výlučne v rukách oprávnený z bremena, teda obec alebo vyšší územný celok. Vlastník pozemku nemá žiaden právny prostriedok, ktorým by mohol usporiadanie vlastníckych vzťahov sám iniciovať a vymôcť.
2.2 Ústavné záruky vlastníckeho práva
Článok 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava SR“) stanovuje, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Všetky štyri podmienky musia byť splnené kumulatívne – absencia čo len jednej z nich spôsobuje, že obmedzenie odporuje Ústave.
Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12. októbra 2016 k tomu uviedol: „Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súbežne, aby zásah do vlastníctva bol legitímny.“ Výklad, ktorý vlastníka zbavuje akejkoľvek náhrady, teda nemôže byť ústavne konformný.
3. Vývoj judikatúry
Prečo je jednorazová náhrada nesprávna: argumentácia LEGAL & CORP
Advokátska kancelária LEGAL & CORP presadzuje od roku 2021 vo svojich veciach konzistentný právny názor, že jednorazová náhrada je právne nesprávna aj matematicky nemožná. Opiera sa o tieto argumenty:
- Absentuje základný vstupný parameter výpočtu. Jednorazová odplata pri vecnom bremene zriadenom na dobu neurčitú (navždy) sa počíta inak než pri bremene časovo obmedzenom. Zákon č. 66/2009 Z. z. výslovne zakotvuje dočasnosť bremena – jeho trvanie je neznáme a závisí od vôle oprávneného. Jednorazovú sumu pre takýto prípad nie je možné vypočítať, nakoľko chýba dĺžka trvania obmedzenia ako základný vstupný údaj.
- Zákon č. 66/2009 Z. z. a zákon č. 182/1993 Z. z. sú nezameniteľné. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 8Cdo/17/2019 odôvodnil jednorazovosť analógiou so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov, ktorý zakladá vecné bremeno trvalej povahy. Táto analógia je chybná – oba zákony majú odlišný charakter aj účel. Ústavný súd SR toto rozlíšenie potvrdil už v uznesení IV. ÚS 677/2022 z 20. decembra 2022.
- Motivačný deficit oprávneného z vecného bremena. Ak je náhrada jednorazová a premlčaná, obec nemá žiadny právny ani ekonomický dôvod iniciovať pozemkové úpravy alebo zámenné zmluvy. Zákon č. 66/2009 Z. z. bol pritom od počiatku koncipovaný ako dočasné riešenie, nie ako trvalé pozbavenie vlastníka všetkých oprávnení.
- Porušenie princípu primeranej náhrady. Výklad, ktorý zbavuje vlastníka akejkoľvek náhrady za dlhodobé faktické vyvlastnenie jeho pozemku, je v priamom rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Náhrada musí zodpovedať reálnej dĺžke a intenzite obmedzenia.
- Porušenie rovnosti vlastníkov. Vlastníci pozemkov, ktorým nevzniklo vecné bremeno, pretože mali ku dňu účinnosti zákona uzatvorenú nájomnú zmluvu, dostávajú pravidelné nájomné. Vlastníci, ktorým bremeno vzniklo, by podľa jednorazového výkladu nedostali nič. Táto nerovnosť je v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.
4. Uznesenie PLz. ÚS 1/2026 – prelomové rozhodnutie Pléna Ústavného súdu SR
4.1 Kontext a predmet zjednotenia
Plénum Ústavného súdu SR vydalo dňa 15. apríla 2026 uznesenie sp. zn. PLz. ÚS 1/2026 podľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR. Dôvodom bola nejednotnosť právnych názorov II. a III. senátu ústavného súdu v otázke posudzovania ústavných sťažností vlastníkov pozemkov zaťažených zákonným vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z. z.
Predmetom zjednotenia nebola priamo otázka, či náhrada je jednorazová alebo opakovaná, ale procesná otázka: od kedy je právny argument o neudržateľnosti jednorazovej náhrady uplatniteľný pri posudzovaní ústavných sťažností. Odpoveď na túto otázku má však zásadný hmotnoprávny dosah.
4.2 Prelomové uznesenie PL. ÚS 12/2025 – predchodca zmeny
Pred samotným plenárnym uznesením vydal Ústavný súd SR dňa 28. mája 2025 uznesenie sp. zn. PL. ÚS 12/2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. júna 2025. V bode 24 tohto uznesenia ústavný súd po prvýkrát verejne naznačil, že doterajšia prax o jednorazovej náhrade môže byť prekonaná:
| PL. ÚS 12/2025, bod 24
„Ani ustálená súdna prax nie je nemenná a odklon od nej je možný. Evolutívny vývoj judikatúry nie je v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a môže byť odôvodnený aj zmenou sociálnych alebo ekonomických pomerov alebo inými okolnosťami, ktoré môžu ospravedlniť rozdielny prístup k spôsobu vyvažovania dotknutých práv účastníkov právneho vzťahu. V spore, z ktorého vyšiel prejednávaný návrh, môže byť okolnosťou odôvodňujúcou prekonanie skoršej judikatúry najvyšších súdnych autorít fakt, že ani po takmer 16 rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. nebol dosiahnutý jeho účel. Tým bolo prioritne definitívne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom ako vlastníkom delimitovanej stavby, a to zákonom predpokladanými nástrojmi (§ 2 ods. 1 a 2 zákona), a nie ďalšie fakticky časovo neurčité (do vykonania pozemkových úprav) zakonzervovanie stavu núteného obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez náležitej kompenzácie.“ |
4.3 Čo plénum v PLz. ÚS 1/2026 vyslovilo
Plénum Ústavného súdu SR zjednotilo právne názory a vyslovilo, že argument o neudržateľnosti jednorazového výkladu – odôvodnený plynutím 16 rokov bez naplnenia účelu zákona č. 66/2009 Z. z. – je uplatniteľný na právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov vyhlásené po právoplatnosti uznesenia PL. ÚS 12/2025, teda po 27. júni 2025.
Plénum súčasne v bode 17 potvrdilo, že dočasné riešenie sa plynutím času mení na trvalé:
| PLz. ÚS 1/2026, bod 17
„Rastúca relevancia plynutia času je daná tým, že zriadenie zákonných vecných bremien zákonom č. 66/2009 Z. z. bolo v období jeho prijatia zákonodarcom projektované ako dočasné riešenie, kým nedôjde k trvalému usporiadaniu vlastníckych vzťahov k dotknutým pozemkom v súlade s § 2 uvedeného zákona, teda poskytnutím náhradného pozemku vlastníkmi stavieb alebo prostredníctvom konania o pozemkových úpravách. Keďže k nastoleniu popísaných trvalých spôsobov usporiadania nedochádza v dostatočnej miere, dočasné riešenie plynutím času nadobúda trvalú povahu.“ |
5. Právne dôsledky uznesenia PLz. ÚS 1/2026
5.1 Premlčanie prestáva byť nepriestrelnou obranou obcí
Hlavná obranná línia obcí a miest v týchto sporoch spočívala v námietke premlčania: náhrada je jednorazová, vznikla v roku 2009 a premlčala sa v roku 2012. Po vydaní uznesenia PLz. ÚS 1/2026 a PL. ÚS 12/2025 tento argument stráca svoju právnu oporu.
Pri opakovanej náhrade (rente) plynie premlčacia lehota pre každé jednotlivé plnenie samostatne. Vlastník, ktorý podá žalobu dnes, sa domáha náhrady za posledné tri roky pred podaním žaloby. Námietku premlčania teda možno na obranu obce oprieť len o plnenia staršie ako tri roky pred žalobou, nie o celý nárok.
5.2 Viazanosť súdov novým výkladom
Všeobecné súdy, ktoré budú po 27. júni 2025 vyhlasovať rozsudky v týchto veciach, musia reflektovať na evolutívny vývoj judikatúry. Súd, sa už nemôže nekriticky držať staršej judikatúry Najvyššieho súdu bez zohľadnenia uznesenia PL. ÚS 12/2025 a PLz. ÚS 1/2026.
5.3 Postavenie obcí ako bežných účastníkov konania
Plénum v bode 20 uznesenia PLz. ÚS 1/2026 osobitne zdôraznilo, že: „obce a vyššie územné celky v postavení žalovaných vystupujú ako nositelia základných práv a slobôd požívajúcich súdnu ochranu, nie ako nositelia verejnej moci“. Prípadný nedostatok finančných prostriedkov alebo pasivita obce pri iniciovaní pozemkových úprav nemôže ísť na ťarchu vlastníka pozemku a nemôže ho zbavovať ústavného práva na primeranú náhradu.
6. Čo to v praxi znamená pre vlastníka pozemku
| Prehľad situácií a ich právneho hodnotenia po júni 2025
Prebiehajúci spor (rozsudok ešte nie je právoplatný): Súd je povinný zohľadniť uznesenia PL. ÚS 12/2025 a PLz. ÚS 1/2026 a posúdiť argument opakovanej náhrady. Jednorazový výklad je od 27. júna 2025 právne neudržateľný. Nová žaloba (podaná po 27. júni 2025): Vlastník sa domáha náhrady za posledné tri roky. Námietka premlčania od roku 2009 je pri opakovanej náhrade irelevantná – premlčanie beží pre každý rok osobitne. Právoplatne skončená vec (pred 27. júnom 2025): Situácia si vyžaduje individuálne posúdenie. Uznesenie PLz. ÚS 1/2026 tieto prípady priamo nezasiahlo – nový výklad sa vzťahuje len na rozhodnutia vyhlásené po 27. júni 2025. Čím dlhšie trvá obmedzenie bez náhrady, tým vyšší je potenciálny nárok. Každý rok plynutia vecného bremena bez kompenzácie predstavuje ďalší samostatný nárokový titul. |
Advokátska kancelária LEGAL & CORP
Advokátska kancelária LEGAL & CORP zastupuje vlastníkov pozemkov v sporoch o náhradu za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. už od roku 2021. Počas tejto doby sme konzistentne presadzovali právny názor, že náhrada má mať charakter opakovaného plnenia – a to ešte v čase, keď súdna prax išla iným smerom.
Uznesenia PL. ÚS 12/2025 a PLz. ÚS 1/2026 potvrdzujú správnosť tohto prístupu. Naša argumentácia v prebiehajúcich veciach sa opierala a naďalej opiera o rovnaké právne závery, ku ktorým dospel Ústavný súd SR: dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré sa plynutím času mení na fakticky trvalé bez náležitej kompenzácie, nemôže obstáť v ústavnoprávnom preskúmaní.
Ak ste vlastníkom pozemku zaťaženého zákonným vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a obec alebo vyšší územný celok vám za toto obmedzenie doposiaľ neplatil spravodlivú náhradu, odporúčame bez zbytočného odkladu zvážiť uplatnenie vašich práv. Čas hrá v týchto veciach dôležitú úlohu: premlčanie beží pre každé jednotlivé ročné plnenie osobitne a pasivita môže viesť k strate nároku za uplynulé roky.
Autor: Mgr. Rachel Škorupová
