Forma náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

Forma náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

Úvod

Po roku 1989 do pôsobnosti územnej samosprávy prešli vo viacerých etapách právomoci v oblasti pozemných komunikácií, základného a stredného školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí a pod. V slovenskom právnom poriadku existuje niekoľko zákonov, ktoré upravili prechod majetku z vlastníctva SR do vlastníctva VÚC a obcí. No keďže v našom právnom poriadku platí, že stavba nie je súčasťou pozemku, často v týchto prípadoch došlo k tomu, že pozemky pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva VÚC a obcí, sú vo vlastníctve súkromných osôb.

Ako vyplýva zo samotného znenia názvu tohto článku, základná právna otázka, ktorú riešime v tomto článku, je  - či vecné bremeno zakotvené v § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je odplatné, alebo bezodplatné, ak je odplatné, tak či odplata je vo forme opakujúceho sa plnenia alebo za zriadené vecné bremeno patrí vlastníkom iba jednorazová odplata, a na ktoré pozemky sa vzťahuje vecné bremeno, kde v závere článku uvádzame dôvody, ktoré svedčia podľa nášho právneho názoru o tom, že odplata za vecné bremeno zriadené § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. má byť vo forme opakujúceho sa plnenia.

Kedy dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva - základné východiská

V zmysle Čl. 20 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava“):

 

„(1)       Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

 

(4)        Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“

 

Aby mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva, musia byť kumulatívne splnené všetky štyri podmienky:  a) verejný záujem, b) nevyhnutná miera, c) na základe zákona a d) za primeranú náhradu. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednu formálnu podmienku, ktorou je podmienka zákona (napr. zákon č. 66/2009), a tri materiálne podmienky, ktorými sú – nevyhnutná miera obmedzenia, verejný záujem a primeraná náhrada.

O tom, že k obmedzeniu vlastníckeho práva dochádza len ak sú splnené kumulatívne všetky štyri vyššie uvedené podmienky svedčí aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12.10.2016 v zmysle ktorého:

„Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súbežne, aby zásah do vlastníctva bol legitímny.“

  1. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vo forme jednorazového alebo opakujúceho plnenia

 

V tejto časti sa autor článku zaoberá otázkou náhrady za zriadené vecné bremeno, a to najmä z pohľadu, či za obmedzovanie vlastníckeho práva patrí takémuto vlastníkovi  pozemku náhrada a, ak áno či ide o jednorazovú náhradu alebo náhradu v podobe opakujúceho plnenia. Ústavný súd Slovenskej republiky hovorí, že „... zásah do vlastníctva, ktorý sa udeje bez splnenia jednej podmienky určenej čl. 20 ods. 4 ústavy, vždy odporuje Ústave Slovenskej republiky "[1]

 

25). "V prípade zákonov, ktoré náhradu za zásah do vlastníckych práv proti vôli vlastníka nepriznávajú vôbec, je celkom nedôvodné pýtať sa, či spĺňajú ústavnú podmienku primeranej náhrady.

 

 

Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor, že "článok 20 ods. 4 ústavy v rozsahu podmienky "primeranej náhrady" treba interpretovať v kontexte ústavného textu, teda v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy,  ktorý ustanovuje implikovanú podmienku právnej istoty. Účelom úpravy čl. 20 ods. 4 ústavy nie je iba vytvorenie istoty vlastníka, že niekedy dostane náhradu, ale aj to, že tú náhradu dostane, kedy ju dostane, teda stanovenie času, a že bude primeraná.

 

Čo sa týka judikatúry, tak tá spočiatku bola rôzna, súdy najprv riešili otázku, či za vecné bremeno zriadené § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. patrí odplata alebo nie. Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 4 jednoznačne uvádza, že je možné obmedziť vlastnícke právo, ale len za primeranú náhradu. Napriek tomu niektoré súdy rozhodovali, že vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. je bezodplatné[2].

 

Druhá skupina rozhodnutí sú tie, ktoré hovoria o odplatnosti vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z[3]. V súčasnosti je už judikatúra jednotná v tom, že za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. patrí vlastníkom pozemkov odplata, teda ide o odplatne vecné bremeno. Definitívne odpovedal na túto otázku Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 23.4.2015, č. k. 4 MCdo 2/2014.

 

Problém však nastal po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.11.2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, v ktorom vyslovil senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právny názor, že odplata za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová (ďalej aj ako „Uznesenie NS“).

 

V uvedenom Uznesení Najvyšší súd uviedol, že:

 

„Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniká ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona a nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.“

 

  • Uznesenie NS – Jednorazová náhrada

 

Vlastníci stavieb ergo oprávnení z vecného bremena, v rámci svojej procesnej obrany v súdnom konaní často poukazujú na vyššie uvedené Uznesenie NS, ktoré uvádza, že odplata za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová. S týmto názorom sa nemôžeme absolútne stotožniť a dovoľujeme si uviesť nasledovné:

 

V zmysle ust. § 4  ods. 1  a ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.:

„(1)       Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“

(2)        Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“

Z uvedeného vyplýva, že  cieľom zákona č. 66/2009 Z.z. je usporiadanie vlastníctva k pozemkom a nie obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena (ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009). Vecné bremeno má byť iba dočasné  a to do usporiadania vlastníckych vzťahov s vlastníkmi pozemkov (ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009).

 

V posudzovanom prípade v Uznesení NS sa jednalo o náhradu za vecné bremeno podľa zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý definuje toto vecné bremeno zriadené ex lege ako časovo neobmedzené, čiže toto vecné bremeno je zriadené na dobu neurčitú.

 

Naopak v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. je vecné bremeno zriadené ex lege ako dočasné čiže JE ČASOVO OBMEDZNÉ, pričom táto  dočasnosť priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 2: „Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“ Toto ustanovenie predstavuje absolútne štandardný spôsob označenia doby určitej alebo viazanie ukončenia práva nie na dátum, ale na právnu skutočnosť.

 

Teda základný rozdiel medzi zákonom č. 66/2009 a zákonom č. 182/1993 je Ten, že zákon č. 182/1993 definuje vecné bremeno zriadené zo zákona ako časovo neobmedzené, respektíve na dobu neurčitú, kdežto naopak v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. je vecné bremeno zriadené ex lege ako dočasné čiže JE ČASOVO OBMEDZNÉ.

 

Podľa nášho právneho názoru, nie je možné určiť jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009, nakoľko na takéto vyčíslenie nám chýba základný parameter, a to je čas ergo dĺžka trvania obmedzenia vlastníckeho práva majiteľa pozemku.  Jednorazovú odplatu pri vecnom bremene zriadenom dočasne – t. j. na dobu určitú, v tomto prípade nie je možné vypočítať, nakoľko tu absentuje vstupný údaj na jej výpočet, a to dĺžka trvania vecného bremena. Zároveň v tejto súvislosti treba povedať, že vypočítať ju ako odplatu za vecné bremeno zriadené na dobu neurčitú /čím sa myslí navždy/ nie je možné, nakoľko vecné bremeno je zriadené podľa zákona 66/2009 Z.z. JE ČASOVO OBMEDZENÉ.

 

Dňa 20.12.2022 Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 677/2022 vydal Uznesenie, v ktorom uviedol, že:

 

„Čo sa týka argumentácie sťažovateľky týkajúcej sa jednorazovej peňažnej náhrady za vecné bremeno, ústavný súd sa ňou nemohol zaoberať, pretože za ústavne akceptovateľný považuje taký výklad krajského súdu, že k pozemku žalobkyne nevzniklo zákonné vecné bremeno podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. Preto otázka náhrady zaň už nebola relevantná. Na okraj však treba dodať, že prímer so zákonným vecným bremenom podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. ani poukázanie na R 8/2016 nie je namieste, pretože v tomto prípade zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 nie je mienené ako dočasné riešenie úpravy vzájomných vzťahov k priľahlému a zastavanému pozemku v bytovom dome. Zmyslom tejto úpravy podľa zákona č. 182/1993 Z. z. je trvalé zabezpečenie funkčného užívania priľahlého pozemku...“

(ďalej aj ako „Uznesenie ÚS“)

 

  • Uznesenie ÚS – opakovaná náhrada

 

Ústavný súd v Uznesení US jednoznačne uviedol, že zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sú odlišné a nemožno ich porovnávať vo vzťahu k charakteru náhrady za vecné bremeno, pretože zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 je ČASOVO OBMEDZENÉ (t. j. do vykonanie pozemkových úprav § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.) a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 je TRVALÉ.

 

Dovoľujeme si dať do pozornosti, že predmetom Ústavnej sťažnosti bolo to, či v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. mal sťažovateľ (obec, ako vlastník pozemku) užívacie oprávnenie k zaťaženým pozemkov, nakoľko toto užívacie oprávnenie mu zaniklo počas účinnosti zákona č. 66/2009, pričom Ústavný súd uviedol, že v takomto prípade vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. nevzniklo, pretože vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. vzniká LEN vtedy, ak vlastník stavby nemá žiadne užívacie oprávnenie k zaťaženým pozemkom, v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.

 

Ústavný súd mal snahu nad rámec posudzovaného prípadu vyjadriť sa, že  zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5  zákona č. 182/ 1993 nie je mienené ako dočasné, avšak Ústavný súd sa ďalej nezaoberal otázkou náhrady za vecné bremeno. Z vyššie uvedeného tvrdenia Ústavného súdu, ktorým máme na mysli, že: „zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 nie je mienené ako dočasné“ vyplýva, že v prípade zriadenia DOČASNÉHO vecného bremena ide o opakované plnenie a v prípade zriadenia TRVALÉHO vecného bremena ide o jednorazovú náhradu. Ústavný súd nad rámec posudzovaného prípadu síce explicitne neuviedol, že náhrada za vecné bremeno zriadeného podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je v podobe opakujúceho plnenia, avšak považoval za potrebné (a podľa nášho právneho názoru veľmi správne) sa vyjadriť k charakteru obmedzenia (trvalé/dočasné)  vlastníckeho práva vlastníka zaťaženého pozemku z čoho vyplýva, že náhrada za vecné bremeno zriadené podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je v podobe opakujúceho plnenia, vzhľadom na jeho DOČASNOSŤ.

 

V súvislosti s posudzovaním otázky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva Ústavný súd uviedol, že vecné bremeno zriadené podľa zákona č. 182/1993 Z. z. NIE je dočasné ako vecné  bremeno zriadené podľa zákona č. 66/2009 Z. z., teda z uvedeného Uznesenia ÚS explicitne vyplýva, že aj charakter náhrady za vecné bremeno je iný. Z uvedeného vyplýva, že náhrada za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z., vzhľadom na jeho dočasnosť predstavuje nárok na opakované plnenie.

 

  1. Absencia povinnosti vlastníka stavby iniciovať konanie o usporiadaní vlastníckych vzťahov.

 

Zákon č. 66/2009 Z. z. dáva niekoľko možností na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, a to napr. (i) zámenou pozemkov, (ii) náhradný pozemok a (iii) v konaní o pozemkových úpravách  (ust. § 2 ods. 1 a ods. 2).  Dovoľujeme si dať do pozornosti, že usporiadanie vlastníckych vzťahov má plne v rukách LEN oprávnený z vecného bremena, tzn. vlastník stavby (napríklad obec).  Zároveň, čo sa podľa nášho právneho názoru dá vyčítať zákonu č. 66/2009 Z. z. je predovšetkým to, že zákonodarca neurčuje zákonný imperatív vlastníkovi stavby,  aby inicioval usporiadanie vlastníckych vzťahov. Zákon č. 66/2009 Z. z. vlastníkovi stavby neurčuje ANI lehotu, v ktorej má dôjsť k usporiadaniu vlastníckych vzťahov. V zákone č. 66/2009 Z. z. teda absentuje akákoľvek povinnosť vlastníka stavby iniciovať usporiadanie vlastníckych vzťahov.

 

V prípade akceptácie toho, že náhrada za vecné bremeno zriadené podľa zákona č. 66/2009 má byť jednorazová, už to nebude dočasné nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale trvalé, lebo už nič nebude nútiť obce a samosprávne kraje (vlastníkov stavieb) vlastnícky usporiadať pozemky pod stavbami v ich vlastníctve. A vlastníkom pozemkov už ostane iba holé vlastnícke právo, lebo ostali im odňaté všetky práva, ktoré vyplývajú z vlastníckeho práva; okrem toho, že ostávajú vlastníkmi, podľa Uznesenia NS už nemajú na nič nárok, teda nemajú právo pozemok (i) držať, (ii) užívať a brať jeho plody a (iii) disponovať.

 

Ako autor uvádzal vyššie v tomto článku, aby mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva musia byť kumulatívne  splnené všetky štyri podmienky:  a) verejný záujem, b) nevyhnutná miera, c) na základe zákona a d) za primeranú náhradu.  Čo sa týka nevyhnutnej miery rozsahu obmedzenia, tak zákonodarca v zákone č. 66/2009 Z.z. stanovil rozsah vecného bremena, do ktorého patrí  držba pozemku a  užívanie pozemku  pod stavbou,  vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Vlastníkovi pozemku v tomto prípade ostáva holé vlastnícke právo.

Vlastník pozemku nemôže pozemok držať, nemôže pozemok užívať, nemôže ním disponovať.  Môže ho predať, ale reálne predaj nie je možný, lebo pozemok sa kupuje preto, aby ho vlastník držal, sám užíval, prípadne ho prenajímal iným za odplatu a bral z neho úžitok. Fakt, že vlastníkom pozemkov ostáva iba holé vlastnícke právo  , sa musí odzrkadliť pri odplate za obmedzenie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti musíme poukázať na to, že obce majú príjem z takýchto pozemkov a to v prípade vyberania dane za užívanie verejného priestranstva.[4]

Keďže vlastníkom pozemkov ostáva iba holé vlastnícke právo, je namieste otázka, či nedošlo iba k zneužitiu tohto inštitútu núteného obmedzenia vlastníckeho práva, namiesto toho, aby došlo k odkúpeniu pozemkov, prípadne k ich vyvlastneniu. Ústavný súd uviedol, že " nútené obmedzenie môže spočívať v  dočasnom určení obmedzujúcich dispozícií majetkom alebo v odňatí časti práv  , ktoré sú obsiahnuté v práve vlastniť majetok". Zákon č. 66/2009 Z.z. stanovuje, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva má byť dočasné do času usporiadania vlastníctva k pozemkom.

 

Vážne pochybnosti o tom, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je skutočne vo verejnom záujme, vnáša do celého prípadu aj fakt, že do 1.6.2009 nebolo zákonom ani iným rozhodnutím nútene obmedzené vlastnícke právo vlastníkov pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obci a samosprávnych krajov, a žiadnym spôsobom to neovplyvnilo existenciu a prevádzkovanie týchto stavieb. Aj z uvedeného dôvodu je nútené obmedzenie vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Preto je dôležitá otázka, či zákonodarca nemal dať právo aj vlastníkom pozemkov, aby mohli podávať žaloby na nahradenie prejavu vôle, alebo navrhovať pozemkové úpravy. Keďže vlastníci pozemkov nemali a stále nemajú v rukách reálny spôsob ako situáciu riešiť.

 

Podľa nášho právneho názoru, odplata za vecné bremeno by mala byť vo forme opakujúceho sa plnenia, a to z nasledovných dôvodov:

 

  • Do účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.súdy priznávali vlastníkom pozemkov pod stavbami obcí vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného. Nájomné by mali platiť obce a samosprávne kraje tým vlastníkom pozemkov, s ktorými mali uzatvorené nájomné zmluvy. Vecne bremeno podľa  4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.ani len nevzniklo na pozemkoch, aj keď na nich boli postavené stavby obcí a samosprávnych krajov, ak obce a samosprávne kraje mali uzatvorené nájomné zmluvy ku dňu schválenia zákona. Preto sú dve skupiny vlastníkov.

 

  1. Jedna skupina vlastníkov pozemkov pod stavbami obcí a samosprávnych krajov je tá, ktorá má uzatvorené nájomné zmluvy s obcami a samosprávnymi krajmi a dostáva pravidelne odplatu, nájomné - ročne alebo mesačne.
  2. Druhá skupina vlastníkov pozemkov pod stavbami obcí a samosprávnych krajov je tá, ktorá nemala ku dňu schválenia zákona uzatvorené nájomné zmluvy s obcami a samosprávnymi krajmi, a na týchto pozemkoch bolo zriadené vecné bremeno.

 

  • Ak sa už súdy dohodli na tom, že za vecné bremeno patrí vlastníkom pozemkov odplata, tak zase súdy riešili otázku, či odplata má byť jednorazová alebo opakujúca sa. Väčšina okresných aj krajských súdov zaviedla rozhodovaciu prax, že odplata za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z.má byť vo forme opakujúceho sa plnenia, ktorá už trvá niekoľko rokov. Niektoré okresné súdy aj krajské súdy - musíme povedať, že to bolo skôr výnimočné - rozhodli, že odplata za vecné bremeno má byť jednorazová.
  • Pri jednorazovej odplate za zriadenie vecného bremena zákonom sa dá hovoriť o iluzórnej ochrane vlastníckeho práva, a to z dôvodu existencie inštitútu premlčania. Samozrejme, že obce a samosprávne kraje vznášajú a budú vznášať námietky premlčania v takýchto prípadoch. Obce sa stále bránia tým, že vecné bremeno je bezodplatné, a následne uvádzajú, že ak je odplatné, tak odplata je jednorazová, a ak je jednorazová, tak už je nárok premlčaný. Tvrdia to iba preto, lebo im takéto tvrdenia o jednorazovej odplate vyhovujú a zvýhodňujú ich v porovnaní s vlastníkmi pozemkov.

 

  1. Záver

 

Obce aj samosprávne kraje tvrdia, že všeobecná hodnota vecného bremena upravuje Vyhláška MSSR č. 492/2004 Z. z. (ďalej ako „Vyhláška“).  Obce  a samosprávne kraje poukazujú na Vyhlášku z ktorej nepochybne vyplýva, že pri vecnom bremene zriadenom ako ČASOVO OBMEDZENOM / do vykonania pozemkových úprav ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 sa výpočet hodnoty vecného bremena  násobí počtom rokov počas ktorých má právo ešte trvať. Podľa nášho právneho názoru nie je možné sa stotožniť s tvrdeniami obcí a samosprávnych krajov v podobne jednorazovej odplaty v zmysle Vyhlášky, nakoľko žiadny oprávnený z vecného bremena (t. j. obce a mestá resp. vlastník stavby)  a ani žiadny povinný z vecného bremena (t. j. vlastník pozemku) v roku 01.07.2009 /t .j. deň účinnosti zákona č. 66/2009  Z.z./ nevedel a ani nevie samotnú dĺžku trvania vecného bremena, ale vie, že toto vecné bremeno je ČASOVO OBMEDZENÉ.

 

Jednorazovú odplatu pri vecnom bremene zriadenom dočasne – t. j. na dobu určitú, v tomto prípade nie je možné vypočítať, nakoľko tu absentuje vstupný údaj na jej výpočet, a to dĺžka trvania vecného bremena. Zároveň v tejto súvislosti treba povedať, že vypočítať ju ako odplatu za vecné bremeno zriadené na dobu neurčitú /čím sa myslí navždy/ nie je možné, nakoľko vecné bremeno je zriadené podľa zákona 66/2009 Z.z. JE ČASOVO OBMEDZENÉ.

 

Záverom tohto článku si dovoľujeme uviesť že jednorazová odplata ako poskytnutá náhrada za zriadené vecné bremeno nie je v tomto prípade ani možná, nakoľko:

 

  • tu absentuje vstupný údaj na jej výpočet, a to dĺžka trvania vecného bremena;
  • v zmysle Vyhlášky pri vecnom bremene zriadenom ako ČASOVO OBMEDZENOM sa výpočet hodnoty vecného bremena násobí počtom rokov počas ktorých má právo ešte trvať, pričom ako sme uviedli vyššie ide o časovo obmedzené vecné bremeno, kde táto časová obmedzenosť sa viaže na právnu skutočnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z

 

Zhrnutím vyššie uvedeného si dovoľujeme ešte uviesť, aké nezákonné dôsledky by mala skutočnosť ak by bola vlastníkom pozemkov priznaná jednorazová odplata, a to nasledovne:

           

 

Jednorazová odplata

Opakujúce sa plnenie

1.

Nedá sa vypočítať absentuje základný vstupný údaj t.j. dĺžka trvania vecného bremena

Dá sa vypočítať

2.

Rovnaká náhrada by sa poskytla tomu vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý je obmedzovaný 30 dní a rovnaká tomu kto je obmedzovaný 30 rokov. Pri tejto argumentácií žiadny vlastník  pozemkov nedostane toľko, koľko by mal dostať.

Každému vlastníkovi nehnuteľnosti bude poskytnutá taká výška náhrady aká mu v čase a priestore patrí.

3.

Jednorazová náhrada poskytnutá právnemu predchodcovi  sa pokladá aj za náhradu poskytnutú novému vlastníkovi nehnuteľnosti – ROZPOR s Článok 20 ods. 4 Ústavy

Náhrada bude poskytnutá aj novému vlastníkovi nehnuteľnosti, pretože právo na náhradu za vecné bremeno sa neviaže na nehnuteľnosť, ale na OSOBU vlastníka pozemku  – v súlade s Článkom 20 ods. 4 Ústavy

4.

Bez akejkoľvek motivácie iniciovať vykonanie pozemkových úprav.

Vlastník stavby pri tomto druhu náhrady za vecné bremeno je motivovaný začať tento „proces“, pretože vie, že jedného dňa bude tento proces ukončený formou vyrovnania v pozemkoch alebo v peniazoch.

 

 

Autor: Mgr. Erik Gonsorčík

 

[1] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: PL ÚS 42/2015 bod 38, zo dňa 12.10.2016

[2] Napr. rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 13 C 152/2011; rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13 Co 56/2013

[3] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.4.2015, č. k. 4 MCdo 2/2014; rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1Co/512/2013; rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Co/6/2014

[4] Pozri napr. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 70 o dani za užívanie verejného priestranstva. VZN: 70. O dani za užívanie verejného priestranstva: Oficiálne stránky mesta Košice (kosice.sk)